Bola raz jedna capybara menom Gordo. Nie, nebol to žiadny obyčajný hlodavec – Gordo mal svoje vlastné hobby. Kým iné capybarí trávili dni v bazénoch, plávali v riekach alebo si užívali slnko, Gordo sa stal odborníkom na jedno, jediné – avokáda.
Možno si myslíte, že to je divné, že capybara sa zaujíma o avokáda, ale Gordo mal na veci svoj vlastný pohľad. Prečo sa uspokojiť s obyčajnou trávou, keď môže existovať niečo, čo je zároveň krémové, chutné a super zdravé? Gordo mal vo svojej malej hlave jasný plán: stať sa kráľom avokádových ochutnávok.
Jeho avokádová láska začala jedného osudného dňa, keď sa dostal k záhrade, kde si niekto nechal na strome krásne zrelé avokáda. Gordo sa k stromu priblížil a začal skúmať zelené ovocie. Bolo to pre neho úplne nové – nikdy predtým nevidel nič také hladké a lesklé. Po chvíli váhania, a samozrejme, s dostatočne veľkým množstvom hlodavčieho odhodlania, sa Gordo rozhodol, že tento zvláštny plod určite musí byť niečo skutočne výnimočné.
A mal pravdu.
Keď sa Gordo pokúsil rozkrojiť avokádo (čo nebolo také jednoduché, ako si pôvodne myslel), zistil, že nielenže je to chuťová bomba, ale aj skvelé na to, aby sa rozmaznával. Avokádo bolo mäkké, jemné, s bohatou, krémovou textúrou, ktorá sa dokonale hodila na každodenné maškrtenie. Gordo sa nemohol vynadívať, ako skvelé to bolo.
„Kde bolo, tam bolo, našiel Gordo svoju novú lásku,“ povedal si so spokojnosťou, keď si lízal zvyšky z papule. Avokádo sa rýchlo stalo jeho novým obľúbeným „snackom“. A čím viac si ho užíval, tým viac sa o tomto ovocí začal zaujímať. Po čase zistil, že avokádo nie je len chutné, ale aj veľmi výživné. Gordo mal pocit, že keď si dá trochu avokáda, bude silný ako lev. „Bude zo mňa najsilnejší hlodavec v džungli,“ pomyslel si.
Rád si s ním doprial aj počas spoločných chvíľ s ostatnými capybarami. Keď raz uvidel, ako jeden z jeho priateľov, maličký Kiko, pozoruje Gorda, ako si pochutnáva na ďalšom avokáde, rozhodol sa ho podeliť. No Kiko, zvedavý ako vždy, ochutnal avokádo a zistil, že je to najlepšia vec, ktorú kedy jedol. Tak sa stal ďalším členom Gordoho avokádového klubu. Všetci capybarí z okolia začali prichádzať k Gordo a prosili ho o kúsok „zázračného ovocia“.
Samozrejme, Gordo nikdy neodmietol, ale niekedy sa mu stalo, že ak sa objavilo príliš veľa hladných „avokádových fanúšikov“, začal sa báť, že už nebude mať dosť na ďalšie kolo. Takto vznikla v ich komunite neoficiálna avokádová politika: „Nezabudnite, že pravé avokádo sa musí zdieľať, ale nie príliš rýchlo!“
Roky plynuli a Gordo sa stal legendou. Hovorilo sa o ňom, že je to capybara, ktorá prišla na to, že avokádo môže byť nielen chutné, ale aj spoločenské. A tak každý rok, keď prišla sezóna avokád, sa celá tlupa capybarí stretla na záhrade, kde zdieľali svoj obľúbený plod a oslávili svoj najväčší poklad – avokádo.
A čo Gordo? Po mnohých rokoch maškrtenia sa stal najšťastnejšou, najväčšou a najobľúbenejšou capybarou v okolí. Mnohé z jeho priateľov sa naučili, že aj keď je najlepšie mať na dosah čerstvé avokádo, v živote ide predovšetkým o to, aby ste zdieľali šťastie, aj keď len vo forme malého zeleného ovocia.
